Èeská èítanka - Páta - Srbská èítanka -

80.

Ptaèi kwas

Hlejæe, nowa wìc so sta³a; s³y¹æe, chceæe zrozumiæ:
Sroka je sej mu¾a wza³a, ¾ed¼i³a so wo¾eniæ.
Hawron je ji nawo¾enja, toho je sej zhlada³a;
tón ma wjele zamo¾enja, za kotrym¾ je ¾ada³a.
Na slubje je rapak poby³, kwas joh' chcychu wotæi¹æeæ:
wón je na w¹ìch druhich doby³, njeje da³ so poæi¹æeæ.
Kraholc bì¹e rìznik kwasny, wón sej wjele na to wì;
to w¹ak je wam pacho³ krasny: sam w¹ì ko³basy jim zjì.
Bra¹ka byæ na tymle kwasu stary baæon dyrbje¹e:
tón njej' khromy na tu hubu, nad sto m³ynow klepoce.
Kuchiñ je mì³ wrobel twariæ, ¹krìkawa bì myjeàka,
kurotwa jim pøiñd¼e wariæ, kuchaàka ka¾ wojeàka.
Sowa, hlej, ta lesna ¾ona, ta bì s³ónka njewjesæe;
z nawo¾enju d¼ì¹e wróna, kmótra rjana zawìsæe.
Z Wrónic d¼ówku mì³e dru¾èiæ ¾o³ma, kawka, kabija,
¹æihlica kwas dyrbi spu¹æiæ, wo nju so tam zabija.
Èar¹ a ¹kórc tam swataj bì¹taj, taj najreñ¹ej pacho³aj,
z h³owu wijo py¹naj d¼ì¹taj pøede w¹ìmi w frakomaj.
Hupak wjele do so d¼er¾i, pøinjese tym dru¾kam piæ,
woko³' njeho stajnje smjerd¼i: nìchcychu z nim rej'waæ hiæ.
©tyrjo hercy te¾ tam bìchu. £astojèka bì na husle;
hdy¾ pak woni piskaæ chcychu, njemìjachu pi¹æele.
Konopaèk d¼ìn bì na dudki, ¹kowronèk pøiñd¼e z pi¹æelu,
ma³y kralik bì samlutki z kóz³om pøi tym wjeselu.
Èorny kós pak bì so wopi³ a z nim m³oda pocpula,
bì¹e w¹itkón palenc dopi³, tu¾ joh' swari æapula.
Kanja poèa k dobrom' rad¼iæ, dokel¾ bì¹e s³y¹a³a,
cy¾ika zo chced¼a sad¼iæ: na smjeræ bì so sp³ó¹a³a.
Pøi tym sta so wulka zwada: sknad¼ik klesny sykorku;
tu bì trjeba dobrej' rady; roèk zas' hrabny za zybu.
©ìraèk poèa w¹itkich wabiæ, to je wulcy sylny mu¾,
chcy¹e ¹ìru pli¹ku zabiæ, wuæe¾e sej na nju nó¾.
Nichtó njebì bóle hnìwny dy¾li m³ody srokopjel;
æichi Micha³ sed¼o zdrìmny: dosta³ hi¾o bì swój d¼ìl.
Srokopjelej tesak wzachu, nikoho zo njezruba;
a so w¹itcy strachowachu, ¾adyn blizko njestupa.
£ysak pak so poca hór¹iæ, ¹to je drózna rìèa³a;
na sudnistwo bì¾i skor¾iæ, zo je na njoh' ¹krìèa³a.
Kokula tam sudnik bì¹e, ka¾ je kó¾dom' wìdome:
winowatom' pomhaæ chcy¹e: ¹elma, hd¼e ma¹ swìdomje?
Hercy hi¹æe wy¹e bìchu a nazdala stojachu.
Æi so sobu njeæepichu, dokeli¾ so bojachu:
Zo b'd¼a dyrbjeæ sami rej'waæ, hdy¾ tam w¹itko ruje¹e;
sy³obik sam dyrbi spewaæ, w kholowach zo èuje¹e.
Ja pak mam nìtk cyle za to: zo tych lìp¹ich hosæi bych,
¾o³dk hdy¾ zmìje ¾adosæ na to, we ¹kli mì³ w¹ìch pjeèenych.

Narodny spìw.

zpìt na obsah - Dal¹í: Wódny mu¾