Èeská èítanka - Páta - Srbská èítanka -

Pøispomnjenja

(Èis³o woznamjenja nastawk.)

1. Klio, musa (grekska ni¾¹a bohowka), ¹kitaàka stawiznopisa.

2. S³owjenjo, d¼ensa najlièbni¹i splah indoeuropski w Europje; d¼ìla so po swojich sydli¹æach na tøi ha³uzy: 1. wukhódnu z Rusami (Wulkorusami, Ma³orusami (te¾ Ukrajincy abo Rusinojo mjenowanymi) a Bì³orusami), 2. zapadnu z Polakami, ³u¾iskimi Serbami a Èechos³owakami a 3. ju¾nu ze S³owincami, Serbokhórwatami a Bo³harjemi. W¹ìch S³owjanow je drje na 150-160 mil. Hlej w mojej knizy "Krátká pøíruèka hornolu¾ické srb¹tiny", Rozm³owy è.16. S³owjenjo. - Keltojo sydlachu w Sasu Khrystusoweho naroda nimale po cy³ej srjed¼nej Europje; d¼ensa su so wukhowali jeno¾ na po³kupje Bretagne we Francózskej, w nìkotrych mìstnach Sotiskeje a Jeñd¼elskeje a w Irskej. - Germanojo su Jeñd¼elèenjo, Flamojo, Holland¼enjo, Danojo, Norwegojo, ¦wjedojo a Nìmcy. - Romanojo su Portugalcy, ©panojo, Francózojo, Italojo, Rhetoromanojo (we ©wicy a Italskej) a Rumunojo.

23. Julinske spadanki: Julin = Wineta, s³awne wobkhodne mìsto baltyskich S³owjanow, kotre¾ znièi Waldemar, kral danski, w poslìdnim zbì¾ku S³owjanow kónc XII. lìtstotka tak do samych zak³adow, zo nasta pozd¼i¹o bajka to bu wot morja pó¾rìne dla njepoèinkow jeho wobydleàstwa. (Hlej è. 96.) Ragusa, italske mjeno za Dubrovnik, dalmatske pøimóàske mìsto, w srjed¼owìku syd³o kæìjaceje ju¾nos³owjanskeje Iiteratury a wumje³stwa (I. Gunduliæ). Bì haè do XIX. lìtstotka swobodna republika. - Milo¹, wójwoda ju¾nych Serbow, nawjednik we wuswobod¼enskej wójnje l. 1804.

27. Serbske dobyæe. Pan, pani = knjez, knjeni. Pìseñ spominaca na tri wojny w zapoèatku XI. lìtst. pólskeho krala Bóles³awa Khrob³eho wo £u¾icu w tutych wójnach pomhachu jemu Serbja pøeæiwo Nìmcam.

34. S³awa = Slavia, t. r. S³owjanstwo.

38. ®dyn = hi¾o.

41. W èasu poslìdnjeje wójny, t. j. napoleonskeje.

42. Lubin, hora na juh wot Budy¹ina, hd¼e¾ pjeèa spi 7 serbskich kralow, ki¾ wustupja, zo bychu wjedli serbski lud k nowej s³awje, hdy¾ bud¼e Lubin staæ wosrjed¼ Budy¹ina, abo hdy¾ bud¼e Serbam najhórje. Èechojo to samsne powìdaju wo horje Blaníku pola Vla¹imje.

47. Krali èeskem: wot 1319 haè 1635 s³u¹e¹e Hornja £u¾ica k èìskej krónje. W pra¾skim mìrje 1635 bu £u¾ica wotstupjena sakskemu woleàskemu wjeàchej Janej Jurijej, z wumìnjenjom, zo ma spadnyæ wróæo k Èìskej, hdy¾ wotemrì knje¾acy ród; l. 1815 bu £u¾ica roztorhnjena mjez Sakskej a Pruskej. Hlej moju "£u¾icu", pøe³. do serb¹æiny wot. J. Wiæaza.

48. Autochton = domoródny, prìnjotny wobydleà; Rudne hory (nìm. Erzgebirge) na pomjezach Èìskeje a Sakskeje; D¼ìwin = Magdeburg; Jornandes (po prawom Jordanis) z rodom Alan (Ju¾nonìmc), biskop krotonski w po³ojcy 6. lìtst. Wuda spis wo pow¹itkownych stawiznach romskich a wo stawiznach gothskich. Gothojo, germanski narod, ki¾ je zahinyl w èasu pøeæahowanja narodow.

52. Wod¼an = wódny mu¾; gigawka (delnjo³u¾.), bì³a, hatna lilija.

56. Slepo, kharakteristiska serbska namjezna wjes w pruskej Hornjej £u¾icy.

59. Mik³aw¹k, stare budy¹inske pohrjebni¹æo w rozwalinach stareje cyrkwje nad Sprjewju.

60. Korkotanje = korèenje, tótka = rowaà.

75. Wot natwarjenja baæonskeje cyrkwje jìchaju Radwoàèenjo do Baæona a nawopak; pøed reformaciju, t. j. pøed 1517.

77. Serbske nowinaàstwo: hlej "S³owjesnosæ".

81. Parasol = s³ónènik; fiakr = korejta z dwìmaj konjomaj (dró¾ka ma jednoho konja); Petøín = hórka na lìwym brjohu Wo³tawy w Prazy, mjez P. a Wo³tawu rozpøesæìra so "Ma³a Strona", hd¼e¾ je te¾ Serbski seminar. Hradèany = tohorunja wy¹ina na lìwym brjohu Wo³tawy. Na H. stoji kralowski hród a katedrala swj. Wita. - Turnov, mìsto w sewjerowukhódnych Èechach. Kozakov, hora pola Turnova. - Jean Jacques Rousseau (1712-1778), franc. spisowaæel. Wotrohowa wul, Swjatomik³aw¹ske torhoj¹æo (nìtko Ma³ostronske namìsto) na Ma³. Stronje w Prazy.

97. Józef Dobrovsky, za³o¾eà studija s³owjanskeje filologije, pøeæel pra¾skich Serbow w seminaru na Ma³. Stronje.

98. H. J. Heger, za³o¾eà èìskeho a s³owjanskeho rych³opisu. - Pawol Józef ©afaøík, wuznamny èìski a s³owjanski wuèenc, pøeæel Serbow. - Franta ©umavský, èìski lexikograf.

104. W³ochi = Italska.

111. Limas = hora pola Zhorjelca.

113. Ilias je wob¹erny grekski hord¼inski spìw, ki¾ wobrazuje nam pos³ìdnje mìsacy woblìhanja a dobyæe Troje prez Grekow. Pøièina k wójnje bì wotwjed¼enje Heleny, mand¼elskeje Menelaa, krala spartskeho, pøez Parisa, syna krala Priama trojskeho. Hakle w d¼esatym lìæe woblìhanja pad¼e Troja (mìsto w sewjernozapadnej Ma³ej Asiji, blizsko nìtèi¹ich Dardanelow). Homer, po nahladu jednych basnik Iliady a Odysseje (Odysseja jedna wo b³ud¼enju a nawrótu grekskeho wojowarja pøed Troju Odyssa do Ithaki (kupa zapaduje wot sew. Grekskej), po nahladu druhich jeno¾ zestajeà hi¾o wobstojacych ludowych pìsnjow, haj nìkotøi docy³a prìja, zo je hdy ¾iwy by³, haèrunje¾ èinje¹e sej prawo na njeho jako krajana sydom najnahladni¹ich starogrekskich mìstow. - Achajscy, Danajscy = Grekowje. Nadrobni¹o namaka¹ w kó¾dej grekskej mythologiji.

114. Njezapowìd¼u = njezapowìm; wila = nymfa; Ogygija - kupa.

115. Kosowe (polo) = wulka a p³ódna runina w Starej Serbiji, znata z krwawnej bitwu ju¾nych Serbow z Turkami l. 1389. W tutej bitwje padny¹taj wobaj wjednikaj, serbski caà Lazar a turkowski sultan Murat I. a swoboda Serbow bu tam pohrjebana. Serbski narod je skutki z njelièomnymi hord¼inskimi pìsnjemi pøekrasni³, kotre¾ predno¹uja t. m. guslarjo; mjez ludom je zezbìra³ serbski pisaæel Vuk Stefanoviæ Karad¾iæ; ljuba = mand¼elska.

116. Smìlno, Palow, Zemicy, Tumicy = wsy w sakskej Hornjej £u¾icy blizko Biskopic ; bor¹æ - lìs pola Kamjenca.

117. Kopjo = (h)lebija. Z polskich zynkow stej jeno¾ ± a ê serbskej rìèi njeznatej, ± = francózske nosowe on w bon, son atd.; ê = franc. nosowe in we fin; ³, æ, ¶, ¼ ka¼ w delnjo³u¾. narìèach. (³) twjerd¼e z jazykom na d¼asna), æ, ¶, ¼ skoro jako cj, sj, zj; cie, dzie, sie, zie = æe, d¼e, ¶e, ¼e; ó - u; cz = è, rz = ø (r¾), sz = ¹, ¼ = ¾; i pøed a, e, o, u jako j; w na kóncu z³ó¾kow a s³owow jako f (to rìka jako èìske v, nic jako serbske u). W¶o druhe ka¾ w serb¹æinje.

123. Jara woblubljena baseñ, woæi¹æena we "£u¾ièanu", kotru je zhud¼bni³ B. Krawc.

131. Krejcar = 2 ha³erjej; buchta = woblubjene èeske pjeèwo; ¹ìsæak = 20 halerjow; z³oty (¹esnak)= 2 krónje (krejcar, ¹ìsæak, z³oty su ludowe wurazy, hi¹æe d¼ensa pow¹itkownje wu¾iwane); susodska = èìska narodna reja.

133. Charles wupraj ¹arl; François = fransoa; Bienvenu = bienwnü (an a en pøez nós); Jean = ¾an; Toulon, tulon mìsto; Pontarlier (pontarlié), mìsto; Magloirowa (wupraj magloarowa).

135. Serbska wustajeñca bì w Drje¾d¼anach w l. 1896; Slovanský pøehled, mìsaènik wukhad¼acy w Prazy pod redaktorstwom A. Èerneho wot l.1899-1914; rozgrañane = rozmo³wa; st¹uja = rìèka; grobla, groblica, cera = pomjenowanje ramjenjow Sprjewje; rìdne ¼owèo = rjane holèo; ustuga - wobs³u¾enje; ubrania dla rabotników = drasty za d¼ì³aæerjow.

138. Rok = lìto.

141. Kub¹icy, Kluk¹, Male¹ecy, Krakecy, Bo¹ecy, Plusnikecy, Za³how, Lichañ, Huæina, Delni Wujìzd, Bart, Sowrjecy = wsy sewjerowukhódnje wot Budy¹ina.

143. Ni¾nij (Nowgorod), s³awne wobkhodne mìsto w sewjerozapadnej Ruskej: te¾ Rjazañ; Wanja = Janko, 1 wjersta = 1 km 60 m.

146. Boranecy, Radwoà, Lutowè, Kamjenja = wsy sewjerozapadnje wot Budy¹ina; zhitarachu = jìd¼echu (ludówi wuraz).

148. Bitwa pola Budy¹ina w meji 1813.

154. "Swobodna prasa" = swobodny æi¹æ; "Tyd¼eñsku Nowinu" za³o¾i 1842 a redigowa¹e na Smolerjowe namo³wjenje H. Zejleà; l. 1848 buchu wuzwoleni do sakskeho sejma tøi serbscy burscy zapós³ancy a to Pìtr Cy¾, Jan Hajna a Jan Jìzorka; sakske knje¾eàstwo wotmo³wi na serbsku peticiju z 5000 podpismami podatu l. 1848 hakle za 13 mìsacow, mjenujcy 28. ¾njenca 1849, hdy¾ bìchu serbscy wojacy w drje¾d¼auskim zbì¾ku w meji kralej swìru wobkhowali. Ale Serbam so dósta mìsto ryzy serbskich ludowych ¹ulow jeno¾ serbske èitanje a nabo¾inska wuæba. Za drje¾d¼anskich Serbow maju byæ 4 króæ (!) wob lìto serbske bohos³u¾by w dwórskej a køi¾nej cyrkwi a mìsto serbskich sudnistwow dóstachu jeno¾ to³maèerjow, ka¾ bychmy byli cuzbnicy w samsnym kraju. A ¹ulska prawa buchu w ¹ulskim zakonje z l. 1873 hi¹æe tój¹to pø³tøihane.

155. Tygodnik = tyd¼enik; Sreznewskij, ruski wuèenc, ki¾ puæowa¹e w 40tych lìtach po £u¾icy, hd¼e¾ so zezna ze Smolerjom; hlej moju knihu, Z èìskeho listowanja J. E. Smolerja 1920. "Lausitzer Magazin" nìmski wìdomostny èasopis wukhad¼acy w Zhorjelcu. Paw. Józ. ©afaøík, basnik a archeolog èìski; jeho "S³owjanske staro¾itnosæe" pøe³o¾i do nìmèiny serbski wótèinc Mósak-K³osopólski.

157. Vy¹ehrad a ®i¾kova hóra, horcy na prawym brjohu Wo³tawy ; Belveder abo Letná, hórka k ranju wot Hradèina abo Hradèanow na lìwym brjohu.

158. Smoleà pi¹e, zo je jeho Èelakovsky w l.1842 do Èech sobu wza³; to je zmylk. Smoleà bì w Prazy a w Èechach hakle l.1843, ka¾ je widno z jeho pra¾skeho lista Douchej. Hlej moju knihu, Z èìskeho listowanja J. E. Smolerja, str. 60.

160. Tuchoà, wulke budy¹inske pohrjebni¹æo pøi "Lubijskej drozy"; hroni = groni - praji; Hungeàski = wuheàski; ©afaøík hlej c. 155; Jan Kollár (1793-1852), èìski basnik, zbasni w sonetach "S³awy d¼owku". Mìje¹e te¾ poæahi ze za³o¾erjemi "Societas slavica budissinensis (hlej nast. "Serbske studentstwo" è. 193.); Adam Mickiewicz (1798-1855), najwjet¹i basnik pólski. Jeho najwuznamni¹e d¼ì³a su "Dziady" (prjedownicy) "Gra¾ynaa, "Sonety krymske", "Pan Tadeusz" a "Kónrad Wallenrod". - Alexander Sergejewiè Pu¹kin (1799-1837), najwjet¹i ruski romantik a za³o¾eà rus. basniskeje rìèe ka¾ pola Serbow J. Æi¹inski. Jeho najlìp¹e d¼ì³o je hrónèkowany roman "Eugen Onjegin", ke kotremu¾ spisa pozd¼i¹o hud¼bu ruski komponista Èajkovskij.

163. Wo B³otach jedna Domanjowy "Pøewodnik po B³otach", wudaty w Prazy 1920; hlej te¾ nast. 135.

164. Texas, ju¾ny stat w Zjednoæenych Statach Sewjeroameriskich.

166. Cy³u nowelu do èìskeho pøe³o¾il sym we zbìrcy "1000 najreñ¹ich nowel" w Prazy 1916.

170. Julius Caesaà, romski wójnski nawjednik a spisowaèel (44 pøed Khr.). Bu wot Bruta zak³oty l.44 pøed Khr., haèrunje¾ mìje¹e jeho za swojeho lubu¹ka, dokel¾ mysle¹e sej republikanska strona w Romje, zo ma mysle staru republiku wotstroniæ a sebje sameho na samoknje¾erje - kej¾ora -powy¹iæ; zastupy = èrjódy, sy³y; Kassius a Kaska, pøisahancy preæiwo Julijej Caesarjej; Markus Antonius, pøeæel Caesarowy i wjednik luda po smrjeræi J. Caesara; Luperkule, Lupercalia, romski swjed¼eñ woèisæenja i pøezjednosæe; Nerwijowje, germansko-belgiski kmjen, z kotrym¾ Caesaà wojowa¹e a jón pot³óèi l.87 pø. Khr.

171. Dr. Æìsla wumrì l. 1915; Kral je swoju pø³ruèku "Na¹e d¼iwad³o" wuda³ w l. 1914; Bukecy (n. Hochkirch), wjes k ranju wot Budy¹ina; Khwaæicy a Zarìè wsy k po³nocy wot Budy¹ina; Jak. Bart = Jak. Æi¹inski; Mik³aw¹ ®ur, nìtko scholastik pri budy¹inskim tachantstwje.

172. Miliduch, serbski wjeàch, ki¾ padny l. 806 pola Hvernafe³da pøeæiwo wójsku frankskeho krala Karla Wulkeho; Milecy, knje¾acy ród serbski.

173. Friaulowje, Ladinojo a Rhetoromanojo, ma³e romanske narody, po rìèi najbli¾¹e Italjanam. Bydla w ital. Alpach a ma³y d¼ej w ©wicy; A. N. Pypin, ruski wuèenc, ki¾ napisa zhromadnje ze Spasowièom "Stawizny s³owjanskich literaturow". "Stawizny" pøe³o¾³ do nìmèiny J. B. Pjech; Towaàstwo Pomocy za studowacych Serbow, za³o¾. l.1880.

175. Bì³orusojo bydla w zapadnych gubernijach Ruskeje, jich susod¼a k po³nocy su Litwjenjo, k po³dnju Polacy, ke kotreho¾ kralestwu wulki d¼ìl jich. do³ho s³u¹e¹e; wjersta = 1 km 60 m.

177. Wo Æi¹inskim je napisal te¾ M. Andricki rjanu bro¾urku w lìèe 1906: hlej te¾ d¼ì³a Ad. Èerneho a dr.

179. "Serbski dom" w Budy¹inje bu wotewrjeny 1904.

182. Ruska je rozd¼ìlena do gubernijow, na kotreje¾ èole stoji gubernator. Gubernija wotpowìduje pruskej prowincy abo sakskemu wokrjesnemu hejtmanstwu; Saratow (na 200tysac wobydl.), mìsto juhowukhodnje wot Moskwy, srjed¼ p³ódneje rataàskeje krajiny; moveton = frc. mauvais ton = njezd¼ì³anc, bjez h³adkich wa¹njow.

183. Serbski (homiletiski) seminar w Hod¼iju, za³o¾eny 1877 wot fararja J. H. Imi¹a k praktiskemu wudospo³njenju ev. theologow w serbskej rìèi. Nìtko je seminar w Hrod¼isæu, pod wjednistwom fararja Mrózaka.

191. Hórnik, Imi¶, Pful, Zejleà, Èi¹inski atd., hlej zapis spisowaæelow; Franc Ladislav Rieger (1818-1903), èìski Ijud¼iæel, prichodny syn Fr. Pa³ackeho, z kotrym¾ za³o¾i 1848 najstar¹u èìsku politisku stronu t. mj. "narodnu", pozd¼i¹o mjenowami staroèìsku. Bì te¾ pøeæel na¹eho J. A. Smolerja; wysoka mohila t. j. wulkotny rowowy pomnik Riegrowy stoji na s³awnym pra¾skim pohrjebni¹æu na Vy¹ehrad¼e, hd¼e¾ wotpoènja zwjet¹a wsitcy wulcy lud¼o èìskeho naroda.

192. Lubin, hora k po³dnju wot Budy¹ina. (Hlej nast. è. 42.)

193. Fr. Palacký, Józef Dobrovsky, Hankaadruzy: Hlej w mojej knizy "2 èìskeho listowanja J. A. Smolerja Budy¹in 1919); Sima Milutinooiæ(1791-1847), ju¾nos³owjanski basnik, draroatik a historik. Najwjet¹eje slawy sej doby ze cyklom lyriskoepiskich basni "Srbijanka", hd¼ez s³awi ju¾nos³owjanskich rjekow. Hlej te¾ Wiæazowe nastawki wo serbsk m studentstwje w èìskej "Stud. posæe" 1919 a w "Serb. studenæe" s. 1.

197. Arno¹t Bart pøebywa¹e jako predsyda serbskeho Nar. Wubjerka wot januara do mìrca a wot apryla do pó¾njenca 1919 na mìrowej konferency w Parizu.

199. Józef Dobrovský a druzy - hlej w mojej knizy - "Z èìskeho listowanja J. E. Smolerja; Franc Vymazal (1841-1919), èìski nak³adnik a wudawaà typiskich prakt³akich rìènicow "Snadno a rychle" ; Antonín Marek (1785-1877) faraà, horliwy èìski spisowaæel a bud¼iæel; Karl Alois Vinaøický (1803-1869) faraà, èìski basnik a ¹ulski organisator; Dr. Hanu¹ Máchal (* 1855) èìski a s³owjanski literarny historik; Ludwik Kuba, zberaæel a wudawaà serbskich narodnych pìsnjow (hlej jeho "Slovanstvo ve svých zpìvech"); je te¾ molowa³ wobrazy serbskich wótèincow w budy¹inskim Maæiènym domjej; Józ. Perwolf (1841-1892), èìski slavista, profesor na war¹awskej un³versiæe; Svìtozor, pra¾ski wobrazkowy tyd¼enik; Slovansky Sbornlk, èìski mìsaènik wìnowany w¹os³owjanskim zajimam, wukhad¼acy w Prazy wot 1880-87 pod redaktorstwom Eduarda Jelínka (1855-1897), horliweho pìstowarja èìskopólskeje wzajomnosæe; Florian Fencl, faraà we Vodòanach w ju¾nych Èechach, wulki pìstowaà serbskoèìskeje wzajomnosæe, autor mnohich nastawkow wo Serbach, preæel Æi¹inskeho a Fr. Krala (hlej jeho nastawki w Èìsko-serb. Wìstniku 1920); Vítìzslav Hálek (1835-1874), èìski basnik, wos. lyrik, dramatik, spisowaà romanow a powìdañèkow; Svatopluk Èech (1846-1908), pódla Zeyera a Vrchlickeho najwìt¹i èìski basnik ryzy èìskeho ducha a beletrista; "Osvìtovy Svaz" w Praze prócuje so wo wy¹¹e zd¼ìlanje ¹ìrokich ludowych wor¹tow. Ludowa universita.

203. Litomy¹l, Èeska Tøebova, mìstaècy we wukhodnych Èechach. Litomy¹l je ródne mìsto s³awneho èìskeho komponisty Bjedricha Sraetany, molerja Ot. Maøáka, narodohospodarja F. A. Braunera a dr.; Èìscy bratøa: Jednotu Èìskobratrowsku za³o¾i kónc XIV. lìtstotka Petr Chelèicky, èìski nabo¾insky spisowaæel; Èìscy bratra chcyli ¾iwi byæ po pøik³adu prìnich køesæanow. Køivoklát, hród juhozapadnje Prahi w dole rìki Berounki; Ferdinand I.t wójwoda rakuski, bu wuzwoleny l. 1526 wot èìskich stawow za èìskeha krala. Z tym sa so zak³ad k Rakusko-Wuheàskej; Jan Augosta (1500-1572), biskop Èìskich Bratrow; wulki wichor l. 1618, t. j. 30³ìtna wójna; bì³ohorska bitwa bì 8. nov. 1620. Tu pøewiny Ferdinand II. èìske stawy, ki¾ bìchu so na krótki èas wuswobod¼ili a sej za noweho krala Bjedricha Falckeho zwolili. Tu zapoèina èìski narod spadowaæ, jeho najlìp¹i wótèincy - ka¾ na pr. wulki pedagog Jan Amos Komensky - bìchu nuzowani wótèinu wopu¹æiæ, èìska rìè a literatura spadujetej tohorunja a èìske zemjanstwo so ponìmèuje. Hakle horliwi wótèincy zapoèinachu za 150 lìt, kónc XVIII. lìts. èìski narod wubud¼eæ. W XIX. lìtstotku zesamostatnjuje so èìski narod bóle a bóle, najprjedy literarnje, potom hospodaàscy a politiscy, skónènje te¾ we w¹itkich smìrach; w swìtowej wójnje 28. oktobra 1918 doby sej te¾ swojeje politiskeje samostatnosæe a zjednoæiw¹i so ze S³owakami wutwori Èìskos³owaksku republiku.

204. Pìtr Bezruè (Vlad. Va¹ek) wuznamny basnik najm³od¹eje èìskeje generacije. W swojej basniskej twórbje (©lezske pìsnje) nam zobrazuje pot³óèowanje èìskeje narodnosæe w prjedaw¹ej rakuskej ©lezskej.

209. Serbske hibanje zapoèa so 13. nov. 1918 ze za³o¾enjom Narodnebo Wubjerka w Budy¹inje.

213. Korhojnistwo = bataillon; stoæina = kompanija; Èuprija wjes w Serbiji; Altona (173 tys), mìsto pri Hamburku; Podolska, krajina w ju¾nej Ruskej.

215. Wot 11. nov.; 11. nov. 1918 bì prìnja zhromad¼izna serbskich wótèincow w Serb. Domje, ki¾ za³o¾ichu Nar. Wubjerk; E. Bart bu z prìnim pøedsydu.

217. Saksoswìrni, wubjerk saksoswìrnych Serbow, za³o¾eny na nastork sak. knje¾eàstwa, zo by wojowa³ pøeæiwo N. W. a Serbsk. Zwjazkej, narodnej organisaciji w¹ìch Serbow; inferialny, njeknicomny; 22. junija 1919 buchu zasud¼eni jich d¼ì³awosæe dla serbscy wótèincy dr. A. Muka, Nawka, B. Dobrucki, Hicka, Hantu¹ k jastwu a pjenje¾nemu khostanju; Termopyle, skalna wuzcina w srjed¼nej Grekskej, hd¼e¾ zad¼er¾a spartski kral Leonidas z horstku swìrnych pøemócne wójsko perskeho krala Xerxa tak do³ho, doni¾ so Sparta njewobtwjerd¼i. Leonidas wìzo zahiny.

219. Wo rozd¼elu mjez hornjej a delnjej serb¹æinu hlej zkrótka w mojej Pøiruccy hornjo³u¾³skeje serb¹æiny; wob¹ìrnje wo delnjej serb¹æinje jedna dr. E. Muka we swoj "Historische und vergle³chende Laut- und Formenlehre der nieder-serbischen Sprache" a G. ©wjeja we swojej praktiskej Rìcnicy. - Delnjo-³u¾iske s³owa, kotre¾ by Hornjo³u¾ièan æe¾io zrozumi³: Spój¹³ej = ¹³oj, gólka = hola, lìsyk, gaby, aby = hdyby, chop³¶ (se) - zapoìeæ, ifaeña dla = zhubjenja (minjenja dla).

220. Tamkor = tam, tatan = pohan, humar³ik = mortwy, hulicowa¶ = powìdaæ, lioch³o¼eñe = wokøewjenje, pomrokotnosæ = zaæìmnjenosæ, mì = mjeno, hopry = wopory, wótergi = druhdy, póra¶ se = æahaæ, lìc = haè, (ñe)gluka = (nje)zbo¾o, ©æeæin, nìm. Stettin, mìsto pri wuliwje Wódry do baltyskeho morja; Welikogrodska = Meklemburska.

221. Malsny = hibity, ¹arca¶ = swórèeæ, barca¶ = bórèeæ, ¹æokany = bity, lasny = spì¹ny, cywka¶ = zywaæ (spinkaæ).

222. Gumno = zahroda, pomsæi¶ = wjeæiæ, ju¾or = hi¾o.

223. £dza = sylza, zachada = so minje, nimerny = wìèny, niriier = wìènje, zajt¹o = jutøisi d¼eñ.

224. K¶asa¶ = køesaæ, ¹æipe³ = ¹æuka, pozwignu¶ = zbìhnyæ, hobojmì¶ = wobjeæ.

225. K¹asa¶ = kroèeæ, chamny = b³uki, æmowy

226. Perw´ej = prjedy, ¾rìdlo = ¾ór³o, ku¾o³, zachopeñk = zapoèatk, pódej¶pnik = podan; Kóstnica, nìm. Konstanz, mìsto pøi Bodamskim jìzorje.

227. Sprojty = haluzaty, kórabja = rjeb³o, weto = tola.

228. Rd¾a¶ = tøepotaæ, znank = swìdk, jìsno, jìsñej = spì¹nje, spì¹ni¹o, hu¼esy¶ - zastró¾iæ, huchyta¶ = wuæiskaæ, wumjetaæ, znì¶ = klinìeæ, hoble¼a¶ = zblìdnyæ, w k¹wi = w krwì, sæaklina = z³oba, pón = potom, wóst¶onu = wotøenu, skoboda = swoboda, honimì¶ = wonìmid, hob³api¶ = wobdaæ, predobyæ, zahobtu¾y¶ = jimaæ, hugroni¶ = wuprajid, zogo³ = ho³k, mañ = èrjóda, sy³a; Markhrabja Gero napad¼e £u¾icu a Milèansku (Hornju £u¾icu), dokel¾ chcychu so Serbja wuswobod¼iæ a so z Polakami zjednoæiæ, nad kotrymi¾ tehdom knje¾e¹e Mjeèis³aw I. Ale Gero pøewiny £u¾icanow a Milèanow, ale wid¼o, zo jeho dobyæe njebud¼e trajne, preprosy k sebi do M³¹na 30 ³u¾iskich a milèanskich wójwodow, kotrych¾ da pøi hosæinje skóncowaæ (w l. 963). Pøirunaj èinohru èìskeho spisowaæela Aloisa Jiraska "Gero" pøe³o¾enu prez M. Andrickeho do serb¹æiny a nastawk è. 222.

229. Ned = hnydom, hucabnik = wuèeà, wót¼ìlba = wotrjad, wotd¼ìlenje, p¶ijazny = preæelny, wìzba = zwjazk, zwisk.

230. Zuk - zwuk, zynk; t¹uga = hrjebja, struha, rìka; struskaty = kwìtkaty.

zpìt na obsah - Dal¹í: Bele¹ka za jugoslavenske èitaoce